Vyše 100 sociálnych podnikov z celého Slovenka sa zišlo 6. septembra v Banskej Bystrici. Na celoslovenskom zhromaždení sme pomenovali naše hlavné problémy a prezentovali konkrétne potreby a požiadavky. Závery zhromaždenia predložíme všetkým zainteresovaným štátnym orgánom a týmto podujatím sme dali najavo, že budeme dôsledne požadovať ich naplnenie.
Ešte nikdy doteraz sa nezišlo také veľké množstvo sociálnych podnikov na jednom mieste. Dôležitosť podujatiu dodala aj prítomnosť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky: Vladimíra Ledeckého (SaS), predsedu Výboru NR SR pre sociálne veci a Erika Tomáša (Hlas-SD), člena tohto výboru. Spomedzi hostí vystúpil aj podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondrej Lunter a nechýbala ani projektová manažérka NP ISE Gabriela Dunajčíková a poradca generálneho riaditeľa ÚPSVR SR Marián Valentovič.
Žiaľ, pozvanie neprijal minister práce Milan Krajniak a napriek urgencii nikoho za MPSVR SR na podujatie nedelegoval.
Napriek tomu sa po vystúpeniach hostí (prečítajte si o nich viac tu) rozprúdila mimoriadne živá diskusia. Účastníci zhromaždenia hovorili najmä o problémoch s investičnou pomocou (IP). Ukázalo sa najmä, že tí, ktorí sa k nej už dostali využili na získanie úveru bežné komerčné banky. Systém, ktorý realizuje Slovenská sporiteľňa a poľská banka TISE (prostredníctvom slovenského partnera Sociálni inovátori) vylučuje relatívne veľa podnikov z možnosti získať pomoc a aj pre ostatných je zložitý a najmä zdĺhavý. Posudzovanie žiadostí o pôžičky trvá bežne pol roka.
Prispieva k tomu najmä fakt, že sociálne podniky nemajú prístup ku kvalitnému poradenstvu a pomoci pri vypracovaní investičných žiadostí. Mnohí vystupujúci ocenili ochotný prístup pracovníkov regionálnych centier pre sociálnu ekonomiku (RC SE), zároveň však kritizovali, že v centrách nepracujú ľudia schopní pomôcť spracovať kvalitné investičné zámery. Chýbajú tiež odborníci na právne a ekonomické poradenstvo. RC SE tiež nedokážu riešiť problémy na úradoch práce. Celkovo je teda pôsobenie RC SE veľmi obmedzené a zďaleka nezodpovedá potrebám sociálnych podnikov.
Viacerí vystupujúci upozornili na problém slabej prípravy alebo úplného nedostatku personálu aj na úradoch práce. Poskytovanie nenávratnej časti investičnej pomoci je pre ľudí z úradov takmer nezvládnuteľná úloha, chýba im kvalitná metodická podpora. IP v princípe ani nie je nastavená ako služba zamestnanosti, preto sa do budúcnosti ukazuje potreba nájsť iného poskytovateľa pomoci. Okrem toho sociálne podniky ťaží nejednota prístupu úradov k schvaľovaniu a vyplácaniu príspevkov podľa zákona o službách zamestnanosti. Zaťažujúca jej aj administratívna náročnosť podávania žiadostí o vyplatenie príspevkov.
Kritiku si vyslúžila aj novela zákona o sociálnej ekonomike, najmä spôsob, akým ju ministerstvo predkladá. Pôvodne ju avizovalo už v marci, zverejnilo ju v druhej polovici júla bež akéhokoľvek upozornenia. Predseda ASES Braňo Ondruš ocenil, že štátny tajomník MPSVR SR Boris Ažaltovič pozval na rokovanie o pripomienkach ASES nad rámec zákona, zároveň sa však práce na novele zastavili a v tejto chvíli nie je jasné, kedy sa vlastne dostane do parlamentu.
Diskutujúci upozornili na potrebu posilniť odbor sociálnej ekonomiky na ministerstve práce, lebo nie je normálne, že na ňom pracuje 5 ľudí (dokonca o dvoch menej než pred rokom), ak počet sociálnych podnikov dosiahol 400. B. Ondruš kritizoval aj prípravu operačného programu, ktorý nastaví pravidlá a určí oblasti podpory z európskych fondov až do roku 2030, keďže MPSVR SR doteraz neuskutočnilo žiadne rokovanie so strešnými organizáciami.
Vyše 4-hodinová diskusia ukázala, že je najvyšší čas komplexne spracovať hlavné problémy sociálnych podnikov. Výsledkom zhromaždenia teda bude spracovanie ucelenej správy, ktorú ASES doručí všetkým zainteresovaným verejným inštitúciám, najmä MPSVR SR a poslancom a poslankyniam NR SR. Ich prostredníctvom bude ASES iniciovať urýchlené pracovné rokovania na ministerstve práce.