Dokopy 176 sociálnych podnikateľov z celého Slovenska a traja členovia petičného výboru navyše. To je výsledok petície proti novele zákona o sociálnej ekonomike. Hoci parlament napokon novelu schválil, našu spoločnú aktivitu si poslanci a poslankyne všimli.
Po prvý krát sa sociálne podniky na Slovensku zorganizovali do takejto akcie. Vláda však presadila legislatívny vznik rodinných podnikov ako súčasť zákona o sociálnej ekonomike, hoci ich definícia už dokazuje, že o subjekty sociálnej ekonomiky nejde.
Objektívne však treba skonštatovať, že vzhľadom na počet registrovaných sociálnych podnikov (RSP) v SR počet podpisov pod petíciu nepredstavuje ani polovicu z nich. Na Slovensku je dnes 500 a keďže výzva na podpis smerovala každému z nich, nezdá sa, že mnohým novela zákona skutočne prekáža. Alebo jednoducho nepovažujú spoločné anagažovanie sa za potreby a záujmy sociálnych podnikov za dôležité.
Otázne teda zostáva, akú silu dnes sociálne podniky na Slovensku predstavujú a akú silu sú schopné preukázať. Treba uznať, že viera v to, že spoločné aktivity vo vzťahu k vláde majú význam je výrazne oslabená postojom vládnych predstaviteľov. V komunikácii s nimi zväčša nezaberajú ani argumenty, ani vysvetlenia, ani prezentácia našich reálnych skúseností a vedenie MPSVR SR sociálnu ekonomiku trpí, nie podporuje.
Avšak očakávať zmenu bez vytvorenia účinného tlaku by bolo naivné. V období, keď sa bude rozhodovať o použití eurofondov na najbližších 7 rokov by mali byť sociálne podniky schopné a ochotné sa výraznejšie a aktívnejšie spojiť, lebo zmeniť to, o čom raz vláda či MPSVR SR rozhodne bude oveľa ťažšie, než to ovplyvniť na začiatku.