Na podnet strešných organizácií zorganizovalo Zastúpenie EK v SR diskusiu sociálnych podnikov o našich aktuálnych problémoch. Podujatie viedol jeho vedúci Vladimír Šucha. Zastúpenie mal aj Zbor poradcov predsedu vlády SR.
Žiaľ, napriek osobnému pozvaniu si 12. decembra nenašiel čas minister práce Milan Krajniak či jeho štátny tajomník Juraj Káčer. Účasť generálnej riaditeľky sekcie práce Kataríny Lanákovej, riaditeľky “nášho” odboru Ingrid Ujváriovej či riaditeľa odboru programového a projektového riadenia sekcie fondov EÚ Viliama Michaloviča síce oceňujeme, ale naše hlavné problémy dokáže riešiť iba vedenie rezortu. A jeho členovia opäť preukázali, že sociálnu ekonomiku trpia, ale nijako nepodporujú.
Zastúpenie EK v SR popri strešných organizáciách pozvali aj 20 sociálnych podnikov. Ich zástupcovia hovorili o svojich každodenných problémoch. Spomenuli nejednotnosť prístupu úradov práce, napr. dodatočné náklady, ktoré zákon podnikom priznáva, sa takmer nevyužívajú, lebo úrady ich odmietajú uznať. Pritom práve tie majú vyvážiť zvýšené náklady sociálnych podnikov spojené so zamestnávaním znevýhodnených zamestnancov.
Vážnym problémom sú obmedzenia existujúcich podnikov a podnikov založených samosprávami pokiaľ ide o pravidlá štátnej pomoci. Napr. posudzovanie veľkosti takýchto podnikov nie podľa počtu zamestnancov, ale obyvateľov daného územného celku (obce či kraja), tieto podniky takmer úplne vylučuje z efektívnej pomoci. Predseda ASES Braňo Ondruš upozornil, že túto problematiku treba riešiť na európskej úrovni, preto angažovanie sa Zastúpenia EK v SR je vítané. “Akčný plán EK pre sociálnu ekonomiku počíta s prehodnotením pravidiel štátnej pomoci vo vzťahu k sociálnym podnikom, lenže preto potrebujeme aktívny prístup ‘nášho’ ministerstva, aby v Bruseli tieto návrhy prezentovalo,” vysvetlil sklamanie z neúčasti ministra či štátneho tajomníka.
Sociálne podniky upozornili na veľké problémy pri uplatňovaní zvýhodnenia pri DPH. Finančná správa zákon vysvetľuje spôsobom, ktorý vlastne ani neumožňuje toto zvýhodnenie reálne uplatniť. A tak to niektoré podniky robia a iné nie. Pritom by stačilo opraviť zákon tak, aby neobsahoval dodatočné podmienky, ktoré európska legislatíva nevyžaduje.
Osobitnou témou je uplatňovanie sociálneho aspektu vo verejnom obstarávaní, ktoré je aj po 4 rokoch úplnou popoluškou a aj I. Ujváriová priznala, že verejné inštitúcie nedodržujú zákonom danú povinnosť uplatňovať sociálny aspekt. Lenže ministerstvo nerobí nič, aby sa tento ich prístup zmenil, hoci podľa kompetenčného zákona to robiť má. Aj toto považujú sociálne podniky za zlyhanie národného projektu Inštitút sociálnej ekonomiky (NP ISE): vedenie rezortu žiada od jeho pracovníkov len neustále zvyšovať počet nových sociálnych podnikov, ale o ich fungovanie a rast sa už nezaujíma. Regionálne centrá im často nevedia pomôcť, chýba vzdelávanie (najmä podnikateľské zručnosti) i sprevádzanie mnohými zložitými a nezrozumiteľnými povinnosťami. Sociálni podnikatelia sú často odkázaní sami na seba.
Za najväčšie pozitívum podujatia preto možno považovať záujem Vladimíra Šuchu a jeho kolegýň a kolegov. Vedúci Zastúpenia EK v SR prisľúbil preveriť v Bruseli plán revízie pravidiel štátnej pomoci a bude ministra informovať o výsledkoch diskusie. Navrhol tiež zriadiť radu vlády SR pre sociálnu ekonomiku, ktorá by mala medzirezortný charakter. Podporil napr. využitie prostriedkov z Programu rozvoja vidieka na podporu sociálneho poľnohospodárstva. A ponúkol, že Zastúpenie EK v SR môže byť mediátorom aj špecifických diskusií so zástupcami štátnych orgánov, pretože rozvoj sociálnej ekonomiky patrí medzi politické priority Európskej komisie.