Sociálne podniky si dokázali s krízou poradiť lepšie než bežné firmy, najmä pokiaľ ide o zachovanie zamestnanosti. „Protikrízovú“ pomoc pritom využilo len 25% z nich. Vyplýva to z prieskumu, na ktorom sa zúčastnila polovica registrovaných sociálnych podnikov (RSP).
Prieskum zrealizovala Zuzana Polačková, dlhoročná propagátorka sociálneho podnikania a odborníčka, ktorá dnes pôsobí v Prognostickom ústave Slovenskej akadémie vied (PÚ SAV). Táto inštitúcia je členom ASES, ktorý sa priamo podieľal aj na príprave dotazníka. Vyplnila ho polovica existujúcich registrovaných sociálnych podnikov (RSP), čo je v tomto období vysoký podiel.
Až dve tretiny RSP muselo buď obmedziť, alebo úplne zatvoriť svoje prevádzky v dôsledku dopadov krízy vyvolanej nákazou COVID-19. Zvyšná tretina síce krízu pocítila, ale napriek tomu fungovala normálne. Takmer pätina (19%) podnikov zažila pokles tržieb o vyše 75%, naopak vyše tretina odpovedala, že im tržby ani v čase krízy neklesli, či dokonca stúpli. Medzi takýmito podnikmi dominovali firmy s maximálne 5 zamestnancami. „Protikrízovú“ pomoc ministerstva práce pritom využilo iba 25% sociálnych podnikov.
Zaujímavé je, že bezmála 60% RSP očakáva rýchle zotavenie svojho hospodárenia a vyše tretina počíta s tým, že do predkrízovej úrovne sa dostane do 6 mesiacov. Iba 5% predpokladá, že RSP skončí svoje pôsobenie. Naopak neprekvapí, že 3 z RSP, ktoré dotazník vyplnili zaregistrovali pomoc zo strany samosprávneho kraja a všetky sú z banskobystrického regiónu. Išlo o pomoc vo forme zákazky. BBSK je nepochybne na špici krajov v podpore sociálneho podnikania vo všetkých ohľadoch.
Príznačné je, že všetky RSP sa sústredili na zachovanie zamestnanosti, v niektorých prípadoch podniky „zo dňa na deň“ prechádzali na nový typ produktov či služieb. Ak sa to aj podarilo, náročné bolo udržať zamestnancov v práci, osobitne ťažké bolo v prípade zdravotne postihnutých pracovníkov, citlivejších na nebezpečenstvo nákazy. V niektorých prípadoch však narobil problémy prechod medzimestskej hromadnej dopravy na prázdninový režim, keďže zdravotne postihnutí, ale aj dlhodobo nepracujúci nemajú autá. Zároveň takmer všetci opýtaní kritizovali (ne)schopnosť úradov (práce) poskytnúť rýchlo zrozumiteľné informácie o pomoci, resp. zachovaní príspevkov.